Malumoti ohirin
Home / Biologiya / MONOGENEYaHO

MONOGENEYaHO

monogenizmMONOGENEYaHO (Monogenoidea), yak sinfi pahnkirmhoi paraziti. Monogeneyaho ba zersinfi Monogeneyahoi darajai past (Polyoncnoinea) va darajai oli (Oli-goncnoinea), ki az rui sokhti sistemai jinsi, davrai inkishof va g. farq mekunand, judo meshavand. Qarib 2000 namudashon dar tani modi, inchunin dar tani obkhokiho va khazandaho (mas., sangpusht) parzaitona zindagi mekunand; yak namudi Monogeneyaho (Oculotrema hippopotami) dar chashmoni bahmut paraziti mekunad. Darozii onho az 0,15 to 20 (bazan to 50) mm ast. Badani onho berang, bo kutikula (parda yo pusti tunuk) pushidaast. Dar qismi peshi badan 2— 4 parra va surokhii dahon, dar qafoi badan uzvi changakdor mavjudand. Monogeneyaho hayvoni khunsoyand. Onho tukhm meguzorand, bazeashon tukhmzindazo meboshand. Monogeneyaho dar galsama va qabati berunii badan tagyiroti patologi ba amal ovarda ba khojagihoi mohiparvari (makhsusan Dacty-logura vastator, D. lamellatus, D. ctenopharyngodonis, Gyrodactylus elo-gana, G- medius va p.) zarari kalon merasonand. Dar obanborhoi Tojikiston ziyoda az 70 namudi Monogeneyaho (beshtar az oilahoi Dactylogyridae va Gi-rodactylidae) duchor meoyand. Dar gulmodi kasalihoi daktilogiroz va girodaktilyozro ba vujud meorand. Baroi muolijai modii kasal vannahoi 5% mahluli namaki osh (Dar muddati 5 dah.) yo 0,2% mahluli ammiakro (7 daq.) istifoda mebarand. Bo maqsadi peshgirii obanboru kulhoro dezinvaziya mekunand.

Ad.: Bikhovskiy B. E., Monogene-ticheskie sosalshiki, ikh sistema i filogeniya. M.— L., 1957; Djalilov U. D., Novie vidi monogeniy rib basseyna reki Pyandj, «Parazitologiya»», t.

4, L., 1970.     U.

J. Jalilov.

Инчунин кобед

safedaho

SAFEDAHO

SAFEDAHO, proteinho, moddahoi organikii kalonmolekulai tabiiero guind, ki az aminokislotaho tarkib yofta dar sokhtu faoliyati …