Malumoti ohirin
Home / Biologiya / SARSAZAN

SARSAZAN

SARSAZAN, nimbuttaest az oilai o. To 60 santimetr qad mekashad, poyaash band-bandi serob, bargash shakl, gulash maydai dujinsa, bayzashakli siyohtob. Mohhoi—sentyabr gul, sentyabr—noyabr meva mekunad. Asosan dar shurazamini nimbiyobonhoi Ittifoqi Respublikahoi Sovetii Sotsialisti Soyuz Sovetskikh Sosialisticheskikh Respublik SSSR meruyad.

sarsazan

Dar Tojikiston beshtar dar shurazaminhoi viloyathoi Leninobod (Asht, Konibodom) va Qurgonteppa (Kolkhozobod, Jilikul va gayra) mesabzad. Sarsazanro zimiston shutur, asp, gusfandi qarokuli nagz mekhurad. Khoshoki Sarsazan (navdahoi yaksola dar davrai gulkuni) 16 % protein, 4% ravgan, 40% moddahoi qiyomii benitrogen, moddahoi minerali (0,15% R, 10,5% Sa, 2,95%K, 0,7% Mya, 0,3% 8 va gayra) dorad.
Adabiyot: L a r i n I. V. [va dig.]. Kormovie rasteniya senokosov i pastbish Soyuza Sovetskikh Sosialisticheskikh Respublik SSSR. tom 2, Moskva—Leningrad, «1951; Flora Tadjikskoy Sovetskoy Sosialisticheskoy Respubliki, tom 3, Leningrad, 1968. A. Madaminov.

Инчунин кобед

safedaho

SAFEDAHO

SAFEDAHO, proteinho, moddahoi organikii kalonmolekulai tabiiero guind, ki az aminokislotaho tarkib yofta dar sokhtu faoliyati …